Pivo Vŕšky sa varí tradičným českým spôsobom – na dva rmuty – pričom sládek strávi varením 10 hl aj s prípravou asi 14 hodín. Na dobre uležané pivo si treba aj náležite počkať. Zreje v tankoch ďalších 10-15 dní a potom leží ešte ďalších 10-15 dní. Pritom je potrebné ho každý deň ochutnať, sledovať teplotu a tlak v nádobách a správne rozhodnúť, kedy je čas na sudovanie. Správne načapovať kvasinkové pivo sa treba tiež naučiť, pretože jeho penivosť je vyššia, ale potom tá radosť z krásnej krémovej čiapočky!

A prečo odporúča sládek František práve pivo z Prvého horského pivovaru Vŕšky?

Keďže je to chlap na mieste a rád sa s vami o jeho srdcovke porozpráva, vždy má pre všetko vysvetlenie, tu je jeho odpoveď:

„Naše Pivo Vŕšky je kvasinkové, živé, obsahuje veľa vitamínu B, takého potrebného pre život, a ako sa hovorí, správny chlap sa prejaví pri druhom-treťom pivku, takže je určite v primeranom množstve vhodné pre potešenie, ako dám, tak aj pánov…“.

Pivovarníctvo v Žiline a Terchovej

Na slovenskom vidieku existovali pivovary na základe zákupného práva. Na svojich pozemkoch si zriaďovala
pivovary aj stredná a nízka šľachta. Výroba piva mala charakter malovýroby a pivo sa postupne stalo významným
zdrojom príjmov pre mestskú správu.

V Uhorsku právo výčapu a predaja liehových nápojov po roku 1888 prešlo výhradne do rúk štátu a daňová politika sa stala príčinou pomerne vysokej ceny piva v krajine. Pivo sa v Uhorsku stalo dokonca tovarom luxusného charakteru. Zakladajúca listina Terchovej písaná v staroslovienčine udeľuje richtárovi okrem iného: „Richtár bude mať právo variť a predávať pivo, postaviť mlyn na obilie a píly a vykonávať svoje živnosti, ako sa patrí na richtára“. Od prvej polovice 17. storočia majitelia panstva postupne obmedzujú niektoré slobody, ktoré si zachovali nielen zákupní richtári, ale aj sedliaci. Napríklad richtár už nesmel predávať v obci pivo, aby nepoškodil panskú krčmu.V listine Františka Weselényiho z roku 1636, ktorou potvrdzuje staré práva terchovských richtárov Mikuláša a Michala Číža, potomkov Jána Číža, sa uvádza pokuta 4 zlatých za porušenie zákazu predaja piva v dedine a „…ak by sa i tretíkrát toho dopustil, aby i hrdlom prepadnul“.
Ďalší pivovar – vo Varíne – v tom čase nemal vlastnú studňu a vodu brali z potoka, preto musel pred varením pivného moku dávať miestny bubeník mešťanom na vedomie znenie takejto vyhlášky: „Dáva sa do pozornosti pánom
občanom, že zajtra sa bude variť pivo a preto sa zakazuje do potoka srať a šťať! Ten, kto bude prichytený,
sa prísne potrestá!!!“

Pivo sa kedysi varilo aj v Žiline, jeho dobrá povesť sa dokonca vyrovnala povesti trenčianskeho piva, ktoré bolo v tom čase najvychýrenejšie.